Nákupný košík

ROZPRÁVKA: Ako išiel šijací stroj na huby

Vybral sa raz šijací stroj na huby.
- Viete ako?
- Na kolieskach.
Krútili sa mu ako keď bol mládencom, iba jedno zavše zavŕzgalo. Aby neplašil lesnú zver zastavil sa v servise a nechal si koliesko naolejovať. Prešiel kopec, dolinu, preskočil potom a bol v lese. Chodil, hľadal, no po hubách ani stopky, ani klobúčika. Iba hubárov bolo ako húb po daždi. Lebo huby, nehuby, les nás priťahuje ako magnet.
- Zájdem hlbšie, - rozhodol sa šijací stroj.
Na kraji sú huby vyzbierané, ale ani hlbšie nenašiel hríb. Iba dve sestričky, veveričky sa tam hádali o lieskový orech a sestersky na seba vykrikovali.
- Pusť lieskovec, ryšavá, môj je, môj.
- Ty ho pusť, hrdzavá, ja som ho zbadala prvá.
Ako sa naťahujú, zápasia, roztrhli si kožuchy. Beda.
- Čo nám povie mama? – plakali, akoby sa škriepili o cibuľu.
- Otec nás vyťahá za uši.
Počuje ich šijací stroj a povie:
- Keď mi poradíte, kde nájdem huby, obšijem vám kožuchy, že diery nebude ani poznať.
- Vari to dokážeš? – spýtali sa veveričky.
- To je pre mňa hračka, - povedal šijací stroj a hneď si navliekol do ihly niť.
- Radi ti poradíme, - tešili sa veveričky.
- Tamto pod brezami nájdeš kozáky. Pod dubmi dubáky, na polianke pečiarky, v burine kuriatka. Muchotrávky nezbieraj, sú jedovaté.
- Ďakujem, - povedal šijací stroj.
Zašil veveričkám kožuchy a pobral sa, kde mu radili. Prehľadal čistinku i húštie, hrabal pod starými pňami, no po hubách ani chýru.
- Sucho je, - pomyslel si hubár, - počkám, kým naprší. Času mám dosť, veď som dôchodca.
Sadol si pod brezu a pozeral, či sa neschyľuje k dažďu. Na oblohe síce leteli mračná, ale malé ako vreckovky a riedke ako nevestin závoj.
- Z tých nenaprší – povzdychol šijací stroj, - k dažďu treba mračno aspoň ako pol oblohy a čierne ako ježibabina sukňa, nie takéto kde nič, tu nič.
Ani si neuvedomil, že sa pri ňom zastavil medveď. Zbadal ho, až keď pocítil na čele studený ňufák.
- Ideš ho, maco.
- Marí sa mi, alebo snívam? – čudoval sa medveď čudnému hubárovi, - nie si ty náhodou šijací stroj?
- Pravdaže som – odvetil hubár a zdvorilo sa medveďovi predstavil.
- Volám sa Veritas.
- Teší ma – podal medveď šijaciemu stroju labu, - ja som Medard.
- Aj mňa teší – doložil šijací stroj.
- Ale mňa ešte väčšmi – zvýšil medveď hlas – lebo práve potrebujem krajčíra. Môj syn si roztrhol nohavice, zoši mu ich, pekne prosím.
- Prečo nie – súhlasil šijací stroj – i tak nemám čo robiť. Les je ako vymetený, priveď syna.
Len čo obšil šijací stroj medvedíkovi nohavice, prišla stará srnka.
- Dcéra si roztrhla kacabajku, obši jej ju, prosím.
- Priveď dcéru – ochotne povedal šijací stroj.
Nato prišli zajace s roztrhanými košeľami. Za nimi jelenček s roztrhanou vetrovkou a znova medvedík s rozkmásaným sakom. A tá srnka s otrhnutým rukávom. Les je plný krovia, tŕnia, šaty sa trhajú jedna radosť, pomyslel si šijací stroj. Aj lesná myš prišla:
- Obši mi kožúšok, chudobná som, nemám na nový.
- Len daj – načiahol sa krajčír, - pre jednu dieru netreba kupovať nový kožuch.
Zošíval, obšíval, prišíval a zavše pozrel na oblaky, ktoré boli stále ako vreckovky nanajvýš ako prestieradlá. To k dažďu nestačí. V tom svitla šijaciemu stroju znamenitá myšlienka.
- Pozošívam oblaky a dám oblak na oblak, aby boli hrubé, temné.
Najradšej by bol zostrojil dažďový oblak hneď, lenže najskôr musel vybaviť zákazníkov. Oblaky prišli na rad až večer, keď les zaspal. Ani si nemožno predstaviť lepšieho hubára ako je šijací stroj. Každému pomôže, ba ešte sa postará aj o vlahu. Zošíva, prišíva no sotva oblak zakryl piaď oblohy, minula sa šijaciemu stroju niť.
To je smola. Čo mu povie starý gauč, keď sa vráti s prázdnym košom. A čo stará stolička? Nič nepovedia, majster krajčír si poradí aj bez nite. Pospája oblaky ihlami. Na boroviciach je ihiel dosť. Čoskoro mal oblak ako štvrť oblohy o polnoci ako pol oblohy a na úsvite bola obloha jeden mrak. Blesk ju prederavil a začalo sa liať ako zo sprchy.
Ale čo to, čo sa robí?
Čo kvapka, to pich. Čo pich, to joj, juj, jaj, bolí. Musí bolieť, keď sú v dažďových kvapkách ihly. Akoby pršali z oblohy osy. Lesom zaznel vreskot, piskot a stonanie...
- Na vine je šijací stroj. On spôsobil pohromu.
Skôr ako sa šijací stroj spamätal, bubnovali mu na chrbte šušky a žalude. Ledva stačil z lesa ujsť. Pekná vďaka.
- Tak ti treba Veritas – smial sa z neho spachtoš gauč. – Kam sa hrabeš do lesa. Už dávno nie si mládenec ale dôchodca.
- Tak, tak – prikyvovala stará stolička. – Mal si sedieť doma a pozerať televíziu. Aspoň si sa poučil.
- Pravdaže som sa poučil, - povedal šijací stroj. – A dobre som sa poučil.
- Keď pôjdem zajtra na huby, vezmem si viac nití.

Aj šijacie stroje nás občas môžu poučiť :o)

Novinky Kurzy šitia

sijaci_stroj_ruzova_maly

ŠIJEM SI SAMA
A JE TO BOMBA!




KRIŠTÁĽ



Informácie
Konverzný kurz30.126 SK/EUR
Partnerské stránky